Šťastie je taký teplý pocit v brušku, keď sa smejem

Autor: Zdravotní Klauni | 10.7.2018 o 8:30 | (upravené 10.7.2018 o 10:22) Karma článku: 3,52 | Prečítané:  1224x

Deti v nemocnici sú predovšetkým deťmi. Chcú zažívať to, čo zažívali mimo nemocničných múrov. Je pre nich prirodzené hrať sa, občas uletieť tam, kam sa mnohí dospelí už nevedia dostať.

Ako doktorka Frčka Strelená navštevujem deti v nemocniciach už jedenásť rokov. Našim cieľom nie je vždy rozchichotať dieťa od ucha k uchu. Našou hlavnou úlohou je zlepšiť psychický stav malých pacientov. Priniesť im do nemocnice kúsok zdravého sveta. Práve o tom je náš Cirkus Paciento.

PONDELOK

S kolegom doktorom Bublaninom sme s vozíkom naloženým rekvizitami vstúpili na detskú onkológiu. V kuchynke sme natrafili na Janka, ktorý hneď spustil pesničku „Ja tak rád trsám, trsám“, počas ktorej sa roztancovala aj moja slanina na bruchu. Bublanina sa pridal a išiel struny na ukulele roztrhať, taká šupa to bola. Ukázalo sa, že toto oddelenie je plné muzikantov. Paulínin otec hrá na ukulele aj gitaru, mama rozžhavila rumba gule a po rolničkových perkusiách siahla dokonca samotná Paulínka. Nadšená mama povedala, že po dlhom čase konečne prejavila o niečo záujem.

Veľký Ondrík je talent, schopný servírovať mafiny od babky na roztočenom tanieri. Anička bola na tom dnes zdravotne zle, tak sme jej len potichučky zakývali. Rovnako aj Jurko, nevládal ani sedieť. Má prísny leukopenický* režim.

Eluška je nová a kvôli kanyle používala iba jednu ruku. Na utorok má naplánovanú lumbálku*, ale dnes nadšene skúšala číslo s lietajúcimi farebnými šatkami.

UTOROK

„Neočakávane“ sa začali diať očakávané veci. Tri deti odišli domov, tri pribudli. Nerúcame sa z toho, vieme, že určite nič nebude tak, ako sme si večer vysnívali. Dnes sa nám v príbehoch objavovali cudzie krajiny a zvieratá. Dokonca sme do Afriky poslali pozdrav prostredníctvom čarovného vrecúška. Peťo tam vhodil pero a ono normálne zmizlo. Doktorka Adela skúšala africké songy na hlavotĺkoch – farebných hracích rúrach. Eluška už bola po lumbálke*, ale presvedčila mamku s tatkom na točenie tanierov. Juraj bol dnes v lepšej forme a rozhodol sa k vážnemu činu – skrotí bieleho hada. Trojročný Lacko krotil vtáčiky na izbičke. Pomáhali sme mu povzbudzovaním a potleskom cez okienko na dverách.

STREDA

Dvaja chlapci odišli, jeden prišiel. Pokračujeme ako včielky. Malé deti a unavené maminky sa učili žonglovať a neskôr sme začali skúšať džungľový kabaret. Máme krásneho leva Marcela, šamana Mateja, Kajka s maminkou zatancujú tanec s lianami. Aj bublinovú sopku máme, aj xylofónovú búrku na privolanie dažďa... Stále to ladíme, ale cítime, že to bude dobré.

ŠTVRTOK

Ninkina mamka roztočila dva taniere naraz. Ninka dokáže pomocou stuhy komunikovať s mimozemskými civilizáciami. Keď zaznie hudba „Blízke stretnutie tretieho druhu“, zjavia sa lietajúce taniere. Vyzerá to naozaj nádejne.

Sestričky nás upozorňovali, že Eluška má dnes mrzutú náladu. Keď sme však nakukli cez dvere, vítala nás a hneď predviedla šatkový tanec. Rozdeľovali sme si a skúšali kostýmy, bola pri tom kopa zábavy, ktorú umocňoval doktor Trubka svojím preludovaním na klavír. Paulínkin ocko sa rozhodol vziať si špeciálnu dovolenku, aby Pauli zajtra sprevádzal na ukulele. Páni doktori z oddelenia usilovne skúšali Prší, prší s hlavotĺkmi. Vzrušenie zo zajtrajšej premiéry stúpa.

PIATOK

Dámy a páni, uvidíte, co ste ešte nevideli, zažijete, co ste ešte nezažili – Cirkus Paciento a jeho umelecké celebrity!

„Náš Cirkus vás víta vrelo, nebojte sa vstúpiť smelo, do miest, kde sa dejú veci, aké nedokážu všetci...“

Deti spievajú a hrajú ako o dušu, jedno číslo plynie za druhým, výbuchy smiechu precvičujú bránice a náš africký príbeh sa nám pred očami dynamicky rozvíja. Je to nádhera, ako sa Maťkovi rozžiarili oči, ako sa Eluške zafarbili líčka a ako Ninka vtipne improvizuje. Dokonca aj z rodičov a lekárov sa vykľuli šantiace deti. No a zlatým klincom toho všetkého je Juraj, ktorého vystúpenie zožne ten najbúrlivejší potlesk. Šťastie ho doslova nadnesie a Juraj, ktorý sa na začiatku len s ťažkosťami doviezol na vozíku, sa zrazu sám postaví a pokloní.

Po taktomto týždni si ešte viac uvedomím, že iba tí, ktorí sú za nemocničnými múrmi, majú nárok hnevať sa na celý svet. Ale napriek tomu to nerobia. Bojujú. A ja im večer, keď zaspávam, z celého srdca ďakujem za každé naše stretnutie a za to, že mi ukazujú cestu.

 

Mariana Kovačechová / doktorka Frčka Strelená 

 

* leukopénia – znížený počet bielych krviniek, lumbálka – lumbálna punkcia

 

Prečítajte si ďalšie príbehy zdravotných klaunov

www.cervenynos.sk

https://www.facebook.com/cervenynosclowndoctors/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Fico je späť, ako prvého vytrestá Kisku

Keď treba zmasakrovať ústavu, vždy sa nájde koalícia ochotných.


Už ste čítali?