Byť klaunom v nemocnici? Nikdy!

Autor: Zdravotní Klauni | 27.2.2020 o 8:34 | (upravené 27.2.2020 o 17:15) Karma článku: 5,88 | Prečítané:  1964x

Most, ktorý spája naše osudy, má 10 čísel. A aj keďsa ešte nepoznáme, naše cesty sa práve skrížili. V telefóne šumot. Zrazu sa v telefóne ozve hlboký nádych, za ktorým nasleduje ešte hlbší výdych.

Takto sa začína mnoho telefonátov, ktoré prichádzajú do našej kancelárie Červeného Nosa na Klenovej ulici. Niektoré sú pobúrené, niektoré plné vďaky a iné len zablúdené.

Je skoro ráno, a chvejúci hlas muža začne rozprávať ihneď po zdvihnutí: 20.12. Vám manželka prispela,” nasledovalo ticho a tak som s napätím čakala, a o týždeň na to zomrela”.

Jednoduchá, no emočne nabitá veta zarezonovala v celom mojom tele. Po skončení telefonátu, ma jej sila zasiahla natoľko, že som si znova pripomenula vianočné obdobie na klauniádach. Sprevádzala som našich dvoch klaunov a spolu s nimi som obiehala nemocnicu. Klauni sa postarali o smiech a ja o to aby mali čokoládu. Na jednej z chodieb bolo malé dievčatko ktoré upútalo moju pozornosť. Mala na nošteku hadičky a na chrbte si niesla batôžtek s respiračným prístrojom.

Pár dní potom, som o svojich dobrodružstvách” rozprávala rodine a blízkym. Niektorí, ale reagovali vetou s ktorou sa stretávam často aj cez telefón „Ja by som to nerobil. Ako klaun by som sa nedokázal pozerať na toľké utrpenie a bolesť.”

Lenže v tej chvíli prevládal smiech, radosť, a nádej nad utrpením a bolesťou. Stála som pred zatvorenými bielymi dverami, z ktorých vychádzalo chichotanie. O chvíľu naši klauni vyšli von a po ceste do ďalšej izby zabavili aj okoloidúcu sestričku. Mamina tohto dievčatka uvidela našich klaunov, poukázala na nich a naďalej učila chodiť svoju dcérku. 

Pretože nádych patrí k životu.

Naši klauni sa nesnažia zakryť bolesť, oni proste tvoria radosť tam, kde jej niet. Pre mňa to i naďalej zostáva záhadou, ako to dokážu. Ale dnes viem, že človek sa rodí s duchom klauna. Jedna americká štúdia prirovnala zdravotných klaunov k šamanom Západu. Oni neliečia telo, ale ducha. A ten, keď je silný, dokáže zázraky.

A tak sa aj my, na druhej strane telefónu, učíme každý deň, že sa okolo nás odohrávajú tisíce rôznych životných príbehov, ktoré sa s nami prepletú, aj keď len na pár sekúnd. 

No každý z nich ma učí, že bez ohľadu na to, čo ich postihlo v živote, šírenie radosti a smiechu je a bude súčasťou ich posolstva. 

Pretože nádych a aj výdych patria k životu. 

Vrelá vďaka každému, s ktorým sa nám skrížili cesty na infolinke. 

02 / 43 428 088

Mária Šnajder - fundraising a starostlivosť o individuálnych darcov

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Blackout je nateraz odvrátený

Matovič už nie je pred Bonaparte a má vážiť slová.


Už ste čítali?