Smiech je jazyk, ktorému rozumejú všetci

Autor: Zdravotní Klauni | 22.9.2020 o 14:35 | (upravené 22.9.2020 o 15:24) Karma článku: 4,25 | Prečítané:  809x

Deti ju poznajú pod menom sestrička Šťastná. Ako profesionálna zdravotná klaunka je vyškolená na to, aby dokázala priniesť smiech a radosť aj do nemocnice.

Pri jednom z jej nedávnych zážitkov, kedy stretla pacientku Lucku s mamou, však doslova stratila reč.

 „Do izby som vstúpila ako hviezda, no po pár sekundách som pochopila, že Lucka s maminou hovoria iba po maďarsky. Začala som loviť v hlave, čo všetko viem. Alebo lepšie povedané, neviem. Napadlo mi iba jedno slovo – „seretlek“ (ľúbim ťa). S touto mojou „veľkou“ slovnou zásobou som začala rozprávať príbeh, ako som sa do nemocnice dostala a čo tu vlastne robím. Po chvíli sme pochopili, že jediná cesta dorozumieť sa je naučiť ma po maďarsky.

Lucka mi začala ukazovať obrázky v maľovanke a vždy k nim povedala nejaké slová. Tie som ja po nej opakovala. Naše posledné slovo v ten deň bolo gorila. Keďže to bol nebezpečný tvor, snažila som sa pred ním uniknúť. Ako som utekala, stihla som nabúrať do rôznych vecí okolo. Naše rozlúčenie sa nieslo v duchu Luckinho smiechu a môjho pozdravu „seretlek“.

Po týždni som sa opäť dostala na to isté oddelenie. Lucka zdvihla hlavu, zbadala ma, usmiala sa a z ničoho nič vykríkla „GORILAAA“. Nebolo potrebné nič viac povedať! Hneď som zaujala bojovú polohu a do rúk chytila svoju tašku. Veď každá žena vie, na čo ju nosí. Samozrejme, ako obranu proti gorilám!

Začalo veľké hľadanie po izbe, kde všade by sa mohla tá gorila schovávať. Pozreli sme pod posteľ, pod vankúš, skontrolovali všetky topánky aj tmavé zákutia v izbe. Lucka sa iba smiala a chytala za hlavu. Stále mi ukazovala, kde všade sa gorila nachádza. Nikde sme ju však nenašli. Preto som si vydýchla a oprela sa o malú poličku na oblečenie. Zrazu sa začali ozývať strašné zvuky. Všetci sme spozorneli. Zostalo ticho. Zvuky vychádzali práve z tej poličky. Neváhala som a vrhla som sa na skrinku. Tá sa metala a otvárala. Musela som ju zatvárať, aby gorila nevyliezla. Dokonca som sa na ňu hodila a bránila jej celým svojím telom, aby sa otvorila. Bol to boj o život.

Nakoniec som pred skrinku nastavala veci, aby sa nemohla otvoriť a všetko bolo v poriadku. Lucka sa iba pozerala a smiala sa. S prstom na ústach som potichučky cúvala z izby a snažila sa v najväčšej tichosti odísť, aby som vysilenú gorilu nezobudila. Dávala som Lucke s maminou vedieť, že gorila spí a všetci sú zachránení."

zdravotná klaunka Kristína Šťastná / sestrička Šťastná

Prečítajte si viac skutočných príbehov zdravotných klaunov v knihe Na zázraky máme nos.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?