reklama

Velikáni neodišli, žijú v tichosti obklopení spomienkami

Chodba plná dverí a za nimi ľudia obsypaní príbehmi, ktoré sa už nikdy nezopakujú. Jedineční každou vráskou, pohľadom, postojom k životu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Ilustračná foto
Ilustračná foto (zdroj: pixabay.com)

O zážitku z návštevy v domove seniorov píše Peter Biž, profesionálny zdravotný klaun.

...

Osemposchodová bytovka v Michalovciach sa na prvý pohľad nelíši od ostatných v meste. Chodník lemovaný živým plotom zostrihnutým do asi polmetrovej výšky vedie k schodišťu, tie k dverám a za nimi čupí vrátnica. V kabínke za sklom sedí stále usmievavý mladý chalan. Strieda si smeny s ďalším o niečo starším kolegom. Pri pohľade do chodby sa dojem z obyčajnej bytovky úplne vytratí. Pohľad na kovové, akoby striebornou farbou natreté dvere výťahu, evokujú pocit chladu a prispieva tomu pocitu aj pohľad na biele steny. Z jednej strany na druhú sa tu svižným krokom obchádzajú ženy odeté v bielom. Buď tlačia vozík s prádlom, nesú tácku s liekmi, alebo nám s úsmevom kývne skupinka študentov medicíny na čele s ich vedúcou. Aj neznalý návštevník rýchlo pochopí, že sme vstúpili do istého zariadenia. A obyvateľmi tejto neobyčajnej bytovky sú tí, ktorých život obdaroval už viac ako siedmymi krížikmi. Ľudia obsypaní príbehmi, ktoré sa nikdy nezopakujú. Jedineční každou vráskou, pohľadom, postojom k životu. A práve medzi nich každý mesiac zamierime my, klauni z Červeného nosa na malú návštevu, aby sme zdieľali chvíľu stretnutia dvoch generácií. Takých, ktoré delí od seba čas v podobe prežitých dní, poznania, skúseností, pochopených citov i stratených snov. Prichádzame k ľuďom, ktorých srdce bilo už v časoch vojny, zmien, ťažkej práce. Ale ktorí poznajú úprimnú radosť zo života, humor, šibalstvo. Naši seniori.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Každým poschodím sa charakter jednotlivých chodieb trochu mení. Tí, ktorí najviac potrebujú pomoc sestier, sa nachádzajú na prízemí. A tí, ktorí zvládajú byť stále aktívni, sú na tých vyšších. Vystúpením z výťahu zároveň vstupujeme na územie, ktoré dýcha atmosférou mnohých životov. Vôňa dlhého koberca, čo sa tiahne od okna z jednej strany chodby k oknu na tej druhej. Pár kvetov, obrazy a zvláštne prítmie. Napriek tomu, že svetla je dosť. A v tom tichu vždy stretneme niekoho z našich navštívených. Babičku, ktorá prišla z nákupu v Bille. Inú, ktorá chystá výzdobu do miestnej kaplnky, kde sa pravidelne modlí. Pána, ktorý sa len chce trochu prejsť popri stene. Alebo skupinku stareniek, ktoré sedia na jednom z koncov chodby práve pri spomínanom okne. Nachádzame ich vo veselej debate. Ako študentov na internáte. Len sú viac strhané, v chrbtici ohnuté vplyvom nadobudnutých rokov, no so zvláštnou iskrou, ktorá patrí len im. Vždy sa úctivo pozdravíme a povieme čo to o sebe. Na pozdrav zdvihnem klobúk. Moje klaunské meno je pán Marhuľa. Starám sa o svoje ovocné stromy doma na záhrade a kedysi som cestoval. Rád spievam a niečo aj zatancujem. Vždy sme vo dvojici rôzni klauni, raz som s Lesanou, inokedy s Betkou alebo Ivanom. Ako sme rôznorodí my, klauni, sú rôznorodí aj naši seniori. A príbehov, ktorých sa máme možnosť dotknúť, je veľa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako napr. istého pána Jozefa, ktorému sme s Lesanou zaklopali na dvere. Avšak ešte predtým nás zaujali klopavé zvuky, ktoré patrili prstom dopadajúcim na klávesy starého písacieho stroja. Po malej chvíli otvoril, veselo sme ho pozdravili. V očiach mal sústredenie, z ktorého sme ho práve vytrhli. Z jeho pohľadu som vycítil, že nie sme práve vhodná návšteva. Aspoň teda nie teraz. Vedel, že sme tí klauni, ktorí pravidelne chodia pozdraviť. Lesanka sa ho však so záujmom spýtala na tie ťukavé zvuky. Či smieme vedieť, čo to píše. Chvíľu pán Jozef váhal, no zároveň sa v ňom rodila radosť, že má komu o svojom diele povedať. Bolo to ako sledovať púčik, ktorý sa okamžite premenil na kvet. Priniesol zopár strán budúcej knihy, hľadel na ne a prekladal jednu cez druhú. A chvíľu na to začal nesmelo citovať samého seba. Po vypočutí sme okamžite vedeli, že pred nami stojí pán s obrovskou škálou vedomostí, nesmiernou pokorou k človeku, hĺbkou myšlienok, čo si zaslúžia, aby ich počul svet. A jeho nadšenie naplnilo aj mňa s Lesanou. Pozval nás kývnutím hlavy do svojho bytu. Malý gauč a pri ňom drevený stolík, pár skriniek a vitrín. Všade zarámované fotky najbližších. Nebohá manželka, synovia a vnúčikovia. Pár vecí a medzi nimi človek. Píšem človek, lebo aj jeho citácie sa týkali myšlienok o človeku: „Kam kráčaš, človeče ???“ A danú otázku rozvíjal do ďalších, z nich sa pýtal na výsledky a cez ne na skutočnú dôležitosť dosiahnutého. Mal v izbe tri knihy, ktoré dal vydať na vlastné náklady. Vzal som jednu do rúk a prečítal si zopár veršov. A vedel som, že praví básnici nevymreli. Neodišli nám velikáni, iba sú zavretí vo svojich izbách obklopení minulosťou v podobe spomienok, fotiek, úsmevov a vlastnou samotou. Pán Jozef sa po našich slovách vďaky, že sme smeli nakuknúť do jeho srdca cez jeho vlastné slová, rozplakal. Bol tak vďačný. A my jemu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

My ľudia sa radi stretávame, zdieľame, sme si jeden v druhom niečím vzácni, potrební aj obyčajní. Sme, akí sme. No sú medzi nami i takí, ktorí nám jedinou chvíľou strávenou s nimi vedia našepkať, akí by sme byť mohli. Aspoň skúšať to dosiahnuť. Hoci za cenu, že sa k tomuto cieľu priblížime až vo veku seniora. Pretože o tom to asi je. Získať poznanie, hľadať odpoveď a nájsť porozumenie, prečo je človek človekom. A v mojom vnútri sa usadilo presvedčenie, že v michalovskej bytovke skutočne senior človekom je.


zdravotný klaun Peter Biž / Alojz Marhuľa

Viac klaunských príbehov nájdete aj v knihe Na zázraky máme nos

SkryťVypnúť reklamu
reklama
zdravotný klaun Peter Biž
zdravotný klaun Peter Biž (zdroj: ČERVENÝ NOS Clowndoctors)
Zdravotní Klauni

Zdravotní Klauni

Bloger 
  • Počet článkov:  55
  •  | 
  • Páči sa:  62x

ČERVENÝ NOS Clowndoctors je nezisková organizácia, ktorá prostredníctvom klaunského umenia už 18 rokov prináša radosť a smiech tým, ktorí to potrebujú. Vyše 60 zdravotných klaunov navštevuje pravidelne hospitalizované deti v nemocniciach po celom Slovensku, ale aj seniorské zariadenia či dospelých pacientov, aby im zlepšili náladu, zmiernili stres a priviedli ich na iné myšlienky. Pridajte sa a tvorte s nami toto poslanie. Prispejte a darujte smiech: https://cervenynos.darujme.sk/chcem-pomoct/ Zoznam autorových rubrík:  PríbehyZo života zdravotných klaunov

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu